Pohovory

Určite každý z nás zažil tú situácia, keď sa ocitol bez práce. A bez práce nie sú koláče. Tak začínate hľadať prácu. Posielate si životopisy, refreshujete stránku úradu práce a profesiu, kariéru neustále a pýtate sa svojich známych, či nepoznajú niekoho alebo nejakú firmu, kto by mohol hľadať zamestnanca ako ste vy. Rozhodené všetky siete a začínajú vás pozývať na pohovory. A tam sa vás pýtajú znova a znova tie isté známe otázky, ktoré vám pijú krv a kypia žlč.
Prečo chcete pracovať pre našu firmu?
Ako úprimne? Musíte si vymýšľať rôzne krásne prívlastky o danej firme, aká je skvelá a je to vaším snom, tam pracovať.. No, každý z nás nemá sen pracovať konkrétne v danej firme, ale skôr má záujem PRACOVAŤ predsa. Tak prečo na každom pohovore sa treba vyjadrovať takýmto klamaním? To je potom čisté pretvarovanie, faloš a klamstvo. Ja by som takéto neúprimné pohovory zrušila. Ok, nepoviem keby vám dajú spraviť test na niečo, čo by ste robili v danej firme.. ale takéto otázky, kde musíte vychváliť firmu, hoci vám to môže byť jedno, kde pracujete.. chcete sa totiž v prvom rade zamestnať a nie trieť biedu. Nikto z nás nebude živý z toho, že firma je perfektná, ale z našej výplaty.
Ja viem, že dané otázky, ktoré sa kladú na pohovoroch vraj majú svoj význam a opodstatnenie, ale úprimne vyvolávajú skôr stres a hrôzu. A pre niekoho, kto je riadny stres-man to musí byť úplne na nič. Nikdy sa nedokáže odprezentovať tak perfektne ako niekto, kto zvláda stres na výbornú. Pritom ich schopnosti môžu byť na rovnakej úrovni, ale človek svoju povahu a charakter neovplyvní. S tým sa predsa rodí a hrať sa na niečo, čo nie je, je náročné. Trochu sa to dá zmierniť, ale navždy to tam zostane.
Jednoznačne by sa malo vymyslieť niečo iné ako odprezentovať svoje schopnosti bez stresu a s ľahkosťou. Uľahčilo by to prácu personalistom a aj záujemcom hľadanie práce.