Milovaní, ale aj milujúci

Dnešná doba je zlá. To je veta, ktorú často jednak počúvame, ale aj sami vyslovujeme. Ľudia sú k sebe nepríjemní, neprajní a niekedy dokonca protivní. Ubližujú si, hľadajú vlastný prospech a idú „cez mŕtvoly“. Toto často platí aj v láske. Tvárime sa, že by sme pre toho druhého spravili všetko, že naše úmysly sú nesebecké, čisté a ušľachtilé. Väčšinou to však vyzerá tak, že sme už úplne zabudli ako má láska vyzerať. Ako sa chovať k človeku, o ktorom tvrdíme, že ho ľúbime. Sme s niekým, lebo nám to práve vyhovuje a je to pre nás výhodné. Kým sa nám zdá, že ten druhý nám má čo ponúknuť tak mu smelo tvrdíme, že ho ľúbime. Kým zotrvávanie vo vzťahu nám dáva viac dobrého ako nepríjemného, vieme si predstaviť, že by sme nášmu partnerovi odovzdali všetko. Pritom si ale len málokto naozaj uvedomuje čo to naozaj znamená. Nie je to jednoduché. Len s ťažkosťami si človek dokáže uvedomiť čo vlastne láska znamená a že to prináša veľa obetí, bolesti, skúšok a nie len pozitívne momenty a pocity. Nemôžeme milovať len tú predstavu, ktorú o partnerovi chceme mať. Je potrebné naučiť sa a chcieť milovať človeka takého, aký naozaj je.
Jednoducho si túto lásku môžeme uvedomiť, keď ju prirovnáme k láske k nášmu dieťaťu. City, ktoré sa zvyčajne v matke prebudia po tom, čo porodí svoje dieťa, bez ohľadu na to či je prvé alebo piate, sú silné, úprimné, bez podmienok a hlavne na celý život. Rodičia nedokážu svoje deti prestať ľúbiť ani keď opakovane robia chyby a zraňujú ich. Prijímajú svojich potomkov takých, akí sú. Samozrejme, ani táto láska nemá byť slepá. Má byť vychovávajúca, niekedy možno aj prísna a trestajúca. Láska, ktorá chce to najlepšie pre svoje dieťa aj vtedy, keď tomu ono samo nedokáže porozumieť a prijať to.
Ďalšia vec, ktorá je ohľadom lásky na dnešnej dobe zvláštna je to, že ľudia si čím ďalej tým viac vyberú zvieracieho miláčika ako človeka. Ľudia ich sklamali, tak vložia všetky svoje city do svojho psa, mačky alebo iného zvieraťa. Samozrejme. Aj ony potrebujú, aby sme ich vedeli mať radi a aby sme s o nich starali. Ide len o to, že nesmieme zabúdať, že sme stvorení a uspôsobení na to, aby sme milovali v prvom rade ľudí, až potom zvieratá a veci.
Je ľahké zamilovať sa do ideálu, ktorý sme si z niekoho vytvorili. O koľko náročnejšie však je naučiť sa milovať niekoho skutočne. A nie len naučiť, ale rozhodnúť sa a rozhodovať sa tak vždy znova a znova. Stojí to však za to. Pretože vzdávať sa dokáže každý, ale bojovať dokážu len tí odvážni.