Keď vás to dostane

Akým životným štýlom žijete vy? Máte dosť pokoja alebo sa stále za niečím naháňate. Ja som veľmi dlho žil tak, že som pracoval od rána do večera, a potom sa mi nechcelo ísť spať, takže som pokračoval skoro do rána. Takto to bežalo a pokračovalo deň čo deň. Problémy na seba nenechali dlho čakať. Cítil som sa zle, akoby nie vo svojej koži. Aj som zašiel k lekárovi, no ten nezistil nič. Bol som zdravý, výsledky bolo priam ideálne, no i napriek tomu som sa cítil tak, ako by som mal o chvíľku umrieť.
Musel som si preto dať pauzu od práce, od povinností a všetkého čo ma stresuje. Viete čo však bolo najhoršie? Keď som ráno vstal s tým, že nejdem pracovať, bol som nervózny ešte viac. Stále som myslel na to koľko práce a peňazí mi uteká tým, že oddychujem a nič nerobím. Tak som pokračoval v tom, čo som robil pred tým.
 
Žiaden stroj na svete nevydrží pracovať bez prestávky a donekonečna. Presne to isté platí aj o nás ľuďoch. V mojom tempe som vydržal asi také tri mesiace. Po tejto dobe som sa jedného rána zobudil a nemohol som vstať z postele. Nebolo mi nič, teda fyzicky, no aj napriek tomu som z tej postele vstať nemohol. Prespal som celý deň. Pamätám si, že večer som sa išiel napiť, skočil som na záchod a následne prespal celú noc až do druhého dňa na obed. Potom som konečne mohol z postele vstať normálne.
 
K lekárov som už nešiel, pretože som si domyslel, že to celé, bude mať pôvod v hlave a v mojom životnom tempe. Prečo píšem o takýchto negatívnych veciach? Pretože by som vás rád upozornil na to, že scenáre z filmov, kedy chlapíka porazí lebo stále chodí do práce, nie sú vymyslené. Naozaj to takto funguje. Životný štýl, ktorým žijeme priamo vplýva na našu hlavu aj na telo. Podľa mňa ani nie je dôležité, č žijeme zdravo alebo nezdravo. Omnoho dôležitejšie je to, aby sme aspoň niekedy vypli. Inak nás to celé dostane a cesta späť je naozaj náročná.