Plná farieb

Azda najkrajšou symfóniou, ktorú človek vo svojom živote mohol počuť je Óda na radosť. Je to záverečná časť Beethovenovej 9. symfónie d moll op 125 k Schillerovej óde "Na radosť". Je to priam neopísateľný zážitok plný emócií.
Ale viete, akú symfóniu nezahrá azda žiadny orchester? Symfóniu čarovného obdobia, ktorým je nepochybne jeseň. Prináša neobyčajnú hudbu šuchotania listov, ktoré sa vznášajú v slabom vetríku a pomaly opúšťajú svoj domov v korune, aby si oddýchli a prenechali miesto svojim mladším kolegom, ktorí sa prebudia až na jar. Prináša očarujúcu paletu farieb, ktorá sa len tak nevidí, dokáže namaľovať nekonečné množstvo krásnych obrazov a v človeku vyvolá kopu zimomraviek, ktoré len tak ľahko neodídu.
Každé ročné obdobie v sebe skrýva čaro. Každé ročné obdobie má svoje plusy aj mínusy. Každé ročné obdobie má followerov ale aj hejterov.
Hejteri často narážajú na zmenu počasia. Po slnečnom a teplom lete na scénu prichádza chladnejšie počasie s občasnými lúčami slnka, s vetrom a so stupňujúcim dažďom. Jeseň je často označovaná ako obdobie, ktoré pripravuje prírodu na nástup zimy. Listy opadávajú zo stromov, zvieratá sa pripravujú na zimný spánok a zhromažďujú si zásoby. Rovnaké to je aj u ľudí. Motory traktorov sú priam nezastaviteľné, vlečky sa plnia drevom neopísateľnou rýchlosťou, len aby bolo v zime čím zakúriť v kozube. Polia a záhradky už nie sú posiate zdravou zeleninou a z balkónov domov už nevykukujú rozkvitnuté muškáty.
Milovníci to však vidia úplne inak. Neberú to len ako medziobdobie. Milujú hmlisté rána, kedy im cez žalúzie prenikajú slabé lúče slnka. Keď si môžu s radosťou úžívať posledné dni babieho leta. Keď môžu navštíviť kráľovstvo plné zelených, červených, oranžových a hnedých listov, keď sa môžu prechádzať úzkymi uličkami a pod nohami cítiť mäkkú pôdu pod nohami.
Jeseň nám ukazuje, aké krásne môže byť nechať veci odísť. Stačí sa len hlboko nadýchnuť a s dlhým výdychom sa začať pozerať na svet novými očami.