Možno je čas na zmenu
Od ukončenia svojho vysokoškolského štúdia, som mal stálu prácu vo väčšej firme. Preto mi neostávalo veľa voľného času. Asi päť rokov som žil spôsobom, ktorému dnes už nerozumiem. Zarábal som dobre, na to sa nemôžem sťažovať. Môj plat, bol však na úkor mňa, môjho zdravia a taktiež psychiky. O svojich blízkych ani nehovorím. Tí si ma taktiež veľmi neužili.
V jednom momente som si uvedomil, že sa zo mňa stala chodiaca mŕtvola. Nevnímal som svet okolo seba, ani svoju priateľku, ani rodinu, proste nič. Ráno som vstal, obliekol sa a išiel do práce. Po príchode domov niečo hodil do žalúdka, pozrel si večerné správy a zaľahol do postele. Takto to išlo deň za dňom a potom znova a zas. Moment, kedy som si uvedomil, že by som so sebou mal asi niečo robiť bol dátum výročia s mojou partnerkou. Nikdy pred tým, som na takéto veci nezabúdal. Dátum, som dokonca v hlave nosil ja. Ona si nikdy nebola istá. Tým chcem povedať, že nepatrí k tým ženám, ktoré robia z komára somára. V ten rok, si ale na výročie spomenula, chcela ma prekvapiť a ja som prišiel domov až okolo jedenástej v noci.
Skrátim to. Povedal som si, že sa to musí skončiť. Začal som opäť tráviť čas so svojou priateľkou, chodili sme do prírody, začal som sa normálne stravovať a taktiež športovať. Cez víkendy som si prácu zakazoval. Televíziu sme na chvíľku vytiahli zo zástrčky a v priebehu soboty a nedele, sme urobili to isté aj s počítačmi.
Viete čo je zvláštne? Nezarábal som o nič menej, v práci všetko stíhal, a to i napriek tomu, že som si našiel čas pre seba a svojich blízkych. Týmito riadkami chcem povedať hlavne to, že som si uvedomil, že pracovná vyťaženosť a iné výhovorky, sú ozaj len výhovorkami. Pracovať sa má v práci a doma sa má odpočívať, venovať koníčkom a žiť aktívne. Keď sa chce, čas sa nájde. Tak si ho pre seba nájdite i vy.