Kilopower – atómový reaktor, ktorý o tri roky môže vykonať misiu na Mars alebo ešte ďalej
O cestovaní vesmírom človek sníva od nepamäti, ale teraz sme k tomu bližšie ako kedykoľvek predtým. Vedcom sa totiž podarilo vytvoriť nukleárny reaktor, ktorý by to umožnil. Hovoríme o experimentálnom projekte s názvom Kilopower a na svedomí ho majú DOE a NASA. Odštartoval v októbri 2015.
Malé jadro s veľkým výkonom
Kilopower musí spĺňať niekoľko podmienok, ktoré platia pre všetky reaktory a jednou z nich je versatilita. Týka sa predovšetkým rozmerov a výkonu, aby bolo možné využiť ich na rôzne účely. Znamená to teda, že reaktory budú navrhnuté v rôznych verziách tak, aby mali schopnosť produkovať elektrický výkon v rozpätí od jedného až do 10 kilowattov za hodinu a vydávať by ho mali nepretržite asi 12 až 15 rokov. 2.mája 2018 NASA oznámila, že jej testovanie prototypu reaktora Kilopower, ktorému dali meno KRUSTY, bolo úspešne ukončené. Testovanie prebiehalo od novembra 2017 do marca 2018 v Nevada National Security Site. Podstatou fungovania reaktora je uranium-235, palivo, ktoré je ukryté v jadre a jeho veľkosť je porovnateľná s veľkosťou rolky toaletného papiera. Štiepením v jadre vzniká teplo, to sa presúva tepelnými trubicami do Stirlingovho motora a tam je premieňané na elektrickú energiu. Motor pre svoje fungovanie využíva rozťažnosť plynov, teplo z neho vytvára dosť vysoký tlak, ktorým tlačí na piest, spojený s alternátorom, ktorý je producentom elektriny.
Cestovanie vesmírom máme na dosah
Na čo vlastne taký reaktor potrebujeme? Pomocou neho bude možné poháňať vesmírne lode na cestovanie po planétach našej slnečnej sústavy alebo pri budovaniach kolónií či výskumných staníc na Marse, Mesiaci alebo nejakej inej planéte. Podľa NASA na vytvorenie kompletnej funkčnej výskumnej stanice treba 4 takéto reaktory s výkonom 10 kWh, čo je spotreba asi 20 domácností.
Sebestačný a ekologický
Kilopower je ekologický, vyprodukuje iba malé množstvo jadrového odpadu, je zložený z minimálneho počtu mechanických častí a hlavne je schopný produkovať elektrickú energiu dlhý čas. Zárukou jeho stability je málo mechanických častí, čím sa znižuje aj riziko poruchovosti, a tým odpadol problém s vyvíjaním zložitého kontrolného systému. Stanica alebo vesmírna loď s týmito reaktormi nebude odkázaná na nestabilný externý zdroj.